120.výročie
Pred 120 rokmi sa začal písať príbeh. Človek by si povedal, že to bol príbeh len jednej školy. Ten príbeh však neostal ukrytý za hrubými múrmi stratený v histórii, prekročil hranice regiónu, štátu a putoval až do ďalekých krajín za šíre oceány.
Putoval skrz Vás, milí učitelia, kolegovia, absolventi a priatelia školy. A teraz je ten správny čas zastaviť sa na chvíľu a nahliadnuť späť. Poďte sa s nami pozrieť, zaspomínať si na krásne momenty, na výnimočné chvíle, na míľniky či len obyčajné príbehy jednej neobyčajnej školy. Oslávte s nami 120. výročie školy.Každý príbeh má svoj začiatok. Môže mať podobu odvážneho nápadu, náčrtu, projektu, či vízie. Aj náš príbeh sa začal podobne. Hlavnou príčinou výstavby bola zničená pôvodná budova gymnázia a z toho vyplývajúci akútny nedostatok učebných kapacít. Práve táto kritická situácia postavila vedenie pred jasné rozhodnutie: vybudovať nové, dôstojné a účelové sídlo školy.
Premonštrátsky rád ako zriaďovateľ gymnázia začal pripravovať projekt hneď po získaní povolenia a podpory ministerstva. Prvým krokom bolo majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov určených na budúcu stavbu. Nová budova mala vyrásť v priestore medzi farskou záhradou a kňazským seminárom, na pozemku, ktorý sa dovtedy využíval ako záhrada.
Reprezentatívny architektonický návrh budovy vypracoval renomovaný architekt Alexander Baumgarten. Samotnú stavbu realizoval inžinier Mór Ungár pod odborným dohľadom staviteľa Jána Pisszera a za priamej súčinnosti stavbyvedúceho Štefana Kakusziho.
Po dokončení zemných prác položil riaditeľ gymnázia Gejza Szepesi 28. júna 1905 posvätený základný kameň. Budova bola odovzdaná do prevádzky v roku 1906.
Významnú pomoc pri realizácii poskytli aj ďalší podporovatelia. Rožňavská sídelná kapitula darovala pre novú budovu pozemok starej farskej záhrady. Známy mecén, gróf Dionýz Andrássy, venoval 6 400 korún na zakúpenie najmodernejších školských lavíc a gróf Gejza Andrássy poskytol potrebné stavebné drevo za výrazne zníženú cenu.
Nová budova poskytla škole moderné a reprezentatívne priestory, ktoré zodpovedali jej významnému postaveniu medzi stredoškolskými vzdelávacími inštitúciami regiónu. Stala sa nielen centrom vzdelávania, ale aj jednou z dominantných verejných budov mesta.
Vnútorné priestory boli navrhnuté s dôrazom na komfort a funkčnosť. Mimoriadne priestranné chodby dosahovali šírku 3,5 metra a budova poskytovala kvalitné zázemie pre vyučovanie, kultúrne podujatia i vedeckú činnosť.
Historické fotografie chodby a profesorskej knižnice z roku 1906
V septembri 1906 bola po pätnástich mesiacoch výstavby nová budova gymnázia dokončená a po vykonaní predpísanej úradnej prehliadky odovzdaná do prevádzky.
Dňa 16. septembra 1906 o 9.00 hodine bola slávnostne otvorená nová budova gymnázia, ktorá sa zaradila medzi najvýznamnejšie školské stavby v meste. Slávnostný akt požehnania vykonal prepošt-prelát Dr. Menyhért Takács. Budova s výškou približne 20 metrov zaujala svetlou kamennou omietkou, štyrmi samostatnými vstupmi a šindľovou strechou. K jej modernému vybaveniu patrila aj telocvičňa, ktorá predstavovala na začiatku 20. storočia pokrokový prvok školských stavieb.
Historická fotografia gymnázia z roku 1906
Na prvom poschodí sa nachádzali reprezentačné priestory školy. Na rozdiel od učební s palubovkovými dlážkami sa pýšili kvalitnými dubovými parketami a dekoratívnou maľovkou. Učiteľská zborovňa na prvom poschodí bola vybavená dlhým dubovým stolom so samostatnými uzamykateľnými zásuvkami pre každého profesora. Mimoriadne elegantne pôsobila riaditeľská kancelária s nábytkom lešteným do bordovej farby, zamatovou sedacou súpravou, trezorom značky Wertheim a trojramenným mosadzným lustrom. Kanceláriu i jej predsieň zdobili aj vzácne darované predmety – koncertné pianíno z pozostalosti grófky Františky Andrášiovej a vyrezávaná skriňa na spisy po veľkoprepoštovi Hollókovi. Na riaditeľňu nadväzovala učiteľská knižnica s viac než 5 000 zväzkami a pamfletmi, ako aj samostatná pracovňa knihovníka a školský archív.
Historická fotografia riaditeľne z roku 1906
Na prvom poschodí boli umiestnené aj triedy prvého až štvrtého ročníka. Svetlé učebne so štvormetrovými stropmi boli vybavené svetlozelenými lavicami a vykurované kachľami. Svoje miesto tu našli aj školská knižnica a Révaiho krúžok.
Historická fotografia triedy z roku 1906
Anton Lammel pôsobil ako svetský učiteľ a správca kabinetu kreslenia na rožňavskom Rímskokatolícom hlavnom gymnáziu, kde vyučoval rysovanie, voľné kreslenie a krasopis. Okrem výučby v škole poskytoval aj súkromné hodiny výtvarného umenia deťom z rodu Andrášiovcov priamo v betliarskom kaštieli a na hrade Krásna Hôrka.
Okrem svojej pedagogickej činnosti bol aktívnym maliarom. Vyhotovil viaceré portréty členov rodu Andrášiovcov, maľby interiérov betliarskeho kaštieľa a scenérie okolitej gemerskej prírody. Mnohé z jeho skíc, štúdií, výkresov jeho žiakov a obrazov sú dodnes zachované vo fondoch Slovenského národného múzea – Múzea Betliar.
Jeho pôsobenie dokumentuje aj udalosť zo školského roka 1909/1910, kedy gróf Emanuel (Manó) II. Andráši – syn mecenáša školy Gejzu I. Andrášiho – zložil na gymnáziu maturitnú skúšku ako súkromný žiak (privatista). Anton Lammel túto udalosť živo zachytil vo svojich kresbách, na ktorých mladého grófa portrétoval priamo počas maturitného stresu: pri májovej písomnej skúške a pri úvahách nad prvou otázkou počas ústnych matúr 27. júna 1910.
Portrét premonštráta
Autor maľby: Anton Lammel (1918)Gymnázium v tieni prevj svetovej vojny (1914 - 1918)
Prvá svetová vojna výrazne zasiahla do života celej spoločnosti a neobišla ani rožňavské gymnázium. Napriek náročným vojnovým podmienkam sa vďaka obetavej práci učiteľov a zamestnancov školy podarilo zachovať kontinuitu vyučovania. Už na začiatku vojny však musela byť časť školskej budovy premenená na vojenskú nemocnicu.
Vojnové udalosti zasiahli aj pedagogický zbor. Viacerí učitelia odišli ako dobrovoľníci do vojenskej služby a postupne do armády nastupovali aj študenti vyšších ročníkov. Škola s hrdosťou, ale zároveň s obavami sledovala osudy svojich bývalých i súčasných žiakov na frontoch.
Počas vojnových rokov nebola úloha gymnázia obmedzená len na vzdelávanie. Učitelia a študenti sa aktívne zapájali do pomoci raneným vojakom, rodinám mužov povolaných na front i charitatívnym aktivitám organizovaným v prospech vojnových obetí.
Napriek vojnovým stratám a neistote zostalo gymnázium dôležitým centrom vzdelávania a kultúrneho života mesta. Udalosti rokov 1914 – 1918 sa však natrvalo zapísali do jeho histórie a osudov mnohých jeho študentov a pedagógov.
Vedeli ste, že...
- učitelia aj študenti gymnázia prispievali na vojnové zbierky nielen finančne, ale aj nákupom vojnových dlhopisov?
- žiaci zbierali ostružinové listy, ktoré sa počas vojny používali ako náhrada čaju pre vojakov?
- na škole sa organizoval aj zber kovov určených pre potreby vojenského priemyslu?
- v školskom archíve sa systematicky zhromažďovali listy z frontu, pohľadnice, úradné vyhlášky a ďalšie vojnové dokumenty?
- učiteľ kreslenia Anton Lammel bol oslobodený od vojenskej služby, pretože škola jeho prácu považovala za nepostrádateľnú?
- Mariánska kongregácia patrila medzi najprestížnejšie študentské spolky a výrazne ovplyvňovala duchovný i spoločenský život gymnazistov?
Historický dokument: Príspevky školy počas vojny
Zrod Československého štátneho reálneho gymnázia v Rožňave
Zásadný zlom priniesli udalosti po prvej svetovej vojne a vznik Československej republiky v roku 1918. Politické zmeny sa výrazne prejavili aj v oblasti školstva. V Rožňave boli dovtedajšie Katolícke vyššie gymnázium a Evanjelické gymnázium zlúčené do Československého štátneho reálneho gymnázia v Rožňave.
Významnou zmenou bolo postupné nahradenie maďarčiny slovenčinou a češtinou ako vyučovacími jazykmi. Menil sa aj charakter školy. Nový typ gymnázia kládol väčší dôraz na matematiku, prírodné vedy a moderné jazyky, čím sa odlišoval od tradične orientovaného klasického gymnázia.
Obdobie rokov 1850 – 1920 patrilo k najdynamickejším etapám vo vývoji školstva v regióne Gemer. Obe rožňavské gymnáziá predstavovali významné centrá vzdelanosti, kultúry a spoločenského života. Vychovali generácie študentov, ktoré neskôr zohrávali dôležitú úlohu v intelektuálnom a verejnom živote regiónu.
Premena cirkevnej školy na štátnu vzdelávaciu inštitúciu odrážala širšie politické a národnostné zmeny svojej doby. Napriek meniacim sa podmienkam však rožňavské gymnázium dokázalo zachovať kontinuitu svojho poslania a zostať významným centrom vzdelávania pre celý región.
Vedeli ste, že ...
- nový typ reálneho gymnázia kládol oveľa väčší dôraz na prírodné vedy a matematiku než tradičné klasické gymnáziá?
- Rožňava mala pred vznikom Československa dve významné gymnáziá – rímskokatolícke a evanjelické?
- vznik spoločnej štátnej školy patril k najväčším organizačným zmenám v dejinách stredoškolského vzdelávania v meste?
Jozef Jendraššák a Československé štátne reálne gymnázium v Rožňave
V prvých rokoch pôsobili na gymnáziu najmä českí profesori, ktorí prinášali skúsenosti z rozvinutého českého školstva a podieľali sa na budovaní nového vzdelávacieho systému na Slovensku. Postupne ich dopĺňali slovenskí pedagógovia, čím vznikol odborne silný a národnostne pestrý učiteľský kolektív.
Medzi vyučované predmety patrili náboženstvo, čeština, slovenčina, latinčina, nemčina, gréčtina a grécka literatúra, dejepis, zemepis, prírodopis, matematika, fyzika, filozofia, občianska náuka, geometria, kreslenie, krasopis, telesná výchova. V maďarských paralelných triedach sa navyše vyučovala aj maďarčina.
Medzi najvýznamnejšie osobnosti školy patril Jozef Jendraššák, rodák z Oravy, ktorý stál na čele gymnázia v rokoch 1920 – 1927. Jeho pôsobenie sa spája s obdobím stabilizácie školy, zvyšovania jej odborného kreditu i posilňovania slovenského charakteru vzdelávania.
Významnou udalosťou pre kultúrny život mesta bolo založenie miestneho odboru Matice slovenskej v roku 1922. Organizácia rozvíjala bohatú osvetovú a divadelnú činnosť a významne prispievala k šíreniu slovenskej kultúry v regióne. Jej prvým predsedom sa stal práve Jozef Jendraššák, ktorý tak spájal pedagogickú prácu s aktívnou kultúrnou a spoločenskou činnosťou.
Počas jeho vedenia školy sa postupne zrušili posledné maďarské triedy a gymnázium získalo plne československý charakter. Tým sa zavŕšil proces premeny školy, ktorý sa začal po vzniku Československej republiky.