Na jezuitskej škole v Rožňave r.1688 otvorili 1.- 3.triedu latinskej školy a nazvali ju "Gymnasium Archiepiscopale" (Arcibiskupské gymnázium). V r.1705-1714 bola jezuitská škola zatvorená.

     Od r. 1790 sa stala základom kráľovského vyššieho gymnázia "Regium gymnasium maius Rosnaviense". Po zrušení jezuitskej rehole r.1713 prevzali gymnázium františkáni, po nich prevzali vyučovanie premonštráti. Keď Jozef II. rozpustil aj premonštrátsku rehoľu, na škole vyučovali svetskí kňazi. Profesori gymnázia boli významnými kultúrnymi činiteľmi a niektorí z nich aj členmi vedeckých a umeleckých spoločností v Pešti.

     Nedostatok učebných priestorov Rímsko-katolíckeho gymnázia bol vyriešený postavením budovy Rímsko-katolíckeho gymnázia v Rožňave v r.1904 -1906 (dnešného sídla Gymnázia P. J. Šafárika ) podľa návrhov architekta M. Ungára.

História v skratke:

• do r.1920 bolo v budove Rímsko-katolícke gymnázium v Rožňave, od r. 1920 Štátne reálne gymnázium. 
• dňa 2. júna 1945 bola budova poštátnená. Po oslobodení bola naša škola najprv ako štvorročné gymnázium, 
• od r. 1953 ako Jedenásťročná stredná škola,  
• od r. 1961 Stredná všeobecnovzdelávacia škola - v tomto roku boli pričlenené aj triedy s vyučovacím jazykom maďarským. 
• od šk. roku 1968/69 pokračovala ako štvorročné gymnázium. 
• od šk. roku 1997/1998 pribudlo osemročné gymnázium

Na rožňavskom gymnáziu pôsobili viaceré osobnosti P. J. ŠAFÁRIK, S. CHALUPKA, S. TOMÁŠIK, J. BOTTO, K. KUZMÁNYI, J. KRÁĽ, C. ZOCH, J. HRONEC a iní.