28.4.2014

Školenie PSYCHOSOCIÁLNY VÝCVIK

V dňoch 14. a 15. marca 2014 sme sa zúčastnili dvojdňového psychosociálneho výcviku v Liptovskom Jáne. Tejto aktivity sa zúčastnilo 27 pedagógov našej školy.

Čo sme sa naučili?

Ako pedagógovia sme si  uvedomili, že aby sme mohli správne pochopiť správanie a návyky nielen seba, ale aj ostatných, najmä svojich študentov, potrebujeme  mať základné informácie o tom, ako funguje ľudský mozog. Ak porozumieme  návykom svojho mozgu, začneme  spoznávať rovnaké vzorce správania aj u ostatných, čo povedie k našej väčšej trpezlivosti a budeme  vnímaný ako viac empatický človek. Vďaka znalosti mozgu získame  zručnosti, ktorými pomôžeme  študentom zvládať ich emočné reakcie a zefektívnime im  svoju pomoc  pri dosahovaní vytýčených cieľov.

Skúsení pedagógovia prispôsobujú spôsob svojho vyjadrovania tak, aby viac zodpovedal študentovmu   obrazu sveta. Používanie jazyka zodpovedajúcemu študentovmu spôsobu myslenia je najlepší spôsob ako zaistiť, aby vyslovené informácie dávali študentovi zmysel. V  tomto smere nám bude  veľmi nápomocné, ak budeme poznať  a vedieť  určiť Metaprogramové vzory, pretože s ich pomocou môžeme  oveľa efektívnejšie komunikovať a byť pre študentov zrozumiteľnejší.

Metaprogramy sú kľúčové návyky myslenia, vnímania a konania. Sú to naše zvyky, návykové filtre, ktorými rozlišujeme všetko, čo vidíme, počujeme, cítime a ochutnávame. Sú to pravidlá uložené v našej dlhodobej pamäti. Je potrebné si uvedomiť, že do našej pozornosti vstúpi len jedno percento informácií, ktoré je navádzané  Metaprogramami. Keďže Metaprogramy sú iba návyky, je možné ich meniť. Väčšinou sú potrebné tri týždne, kým sa rozvinie nový návyk. Práve táto informácia je pre naše pôsobenie na žiakov rozhodujúca.

Uvedomili sme si, že Proaktívny a Reflektívny metaprogram predovšetkým rozlišuje prístup k aktivite alebo k akcii. Proaktívny  človek akciu inicializuje, vrhne sa na ňu a rýchle ju dokončí. Reflektívny človek počká,  pokiaľ ostatní akciu inicializujú, rozbehnú ju a až potom koná. Rozhoduje sa zdĺhavo a často sa nikdy nerozhýbe k tomu, aby začal konať.

Referencie určujú, podľa čoho sa máme rozhodovať, čo je pre nás dôležité, nedôležité, dobré, zlé, správne alebo nesprávne. Vnútorne referencovaná osoba používa vlastné štandardy, porovnáva ich s vývojom vecí okolo seba. Takýto človek síce môže získavať informácie a názory od iných ľudí, nakoniec sa ale vždy spoľahne na vlastný názor a urobí vlastné rozhodnutie. Externe referencovaný človek automaticky preberá  zvonku názor. Táto informácia je pre naše pôsobenie na našich študentov veľmi dôležitá a musíme ju počas našej pedagogickej praxe citlivo využívať.

Jedným z uznávaných osobnostných modelov je nástroj rozvoja komunikácie a transformácie sebapoznania. Počas svojho pobytu sme práve tejto metóde venovali primeranú pozornosť, nakoľko síce ide o jednoduchú, názornú metódu ilustrujúcu sebauvedomenie a vzájomné porozumenie medzi jednotlivými skupinami, ale výrazne pomáha pri zlepšovaní komunikácie v skupine a značne  vplýva aj na vzťahy  v rámci skupiny. Pedagogika a rétorika už od staroveku venujú veľkú pozornosť hovorenému slovu. Keď sa človek chystá prehovoriť, zvyčajne nastane moment, keď si uvedomí, čo chce povedať a pri prezentácii sa na to sústredí. Podľa reakcie poslucháčov a ich prípadnej spätnej väzby získavame obraz a informácie o tom, čo nám je a aj nie je známe. Nadobúdame väčšie povedomie o sebe samom a svojich interakciách s okolím. Podľa toho môžeme posilňovať alebo korigovať svoju komunikáciu a správanie. Pri práci so skupinou a vytváraní atmosféry dôvery si môžeme stanoviť cieľ, pokúsiť sa pomocou spätnej väzby zmenšiť  svoje “slepé“ miesto. Väčšinou sú to nevedomé verbálne a neverbálne prejavy, ktoré nevnímame, ale ktoré študenti citlivo registrujú.

Spoločne sme si uvedomili, že bude užitočné zmenšovať nežiaduce  informačné oblasti. Budeme získavať, vyžadovať a dostávať spätnú väzbu a k tomu bude nevyhnutné pýtať sa a vnímať odpovede, vyhodnocovať  ich. Otvorená komunikácia je základný predpoklad k tomu, aby sme získali dôveru u svojich študentov. Spätná väzba nám pomôže objavovať seba, seba v skupine i skupinu. Domnievame sa, že najužitočnejšie pre nás, učiteľov, bude ovplyvňovať  identitu našich zverencov. Je to najdôležitejšia forma vplyvu. Práve identita dáva človeku vedieť, ktoré hodnoty a presvedčenia sú jeho, ktoré zručnosti sú najpotrebnejšie  a aké správanie je najvhodnejšie. Identita vedie človeka k vytvoreniu podmienok a ovplyvňovaniu svojho prostredia tak, aby čo najviac vyhovoval jeho vnútornému obrazu.

Všetci zúčastnení sme sa oboznámili aj so špirálovou dynamikou. Náš svet tvorí naša myseľ, myslíme však rozdielne, máme rozdielny pohľad na svet a systém hodnôt, ktoré uznávame. Máme rozdielne modely sveta, ktoré sa prejavujú rôznymi zvykmi, princípmi, správaním, konaním, pohľadom na svet. Na začiatku zvyčajne systémy hodnôt a svetonázor dedíme od rodičov spoločne s našou DNA. Časom nás postupne ovplyvňujú priatelia, škola, kultúra, práca, ekonomika, médiá. Životné podmienky, ich kontext, ovplyvňuje naše konanie. Vplyvom vonkajších životných podmienok sa prejavuje naša duševná dynamika a meníme systém hodnôt. Pri tomto procese má zohrávať dôležitú úlohu škola. Dobrá znalosť duševnej dynamiky je pre učiteľa veľmi prospešná. Kľúčovou myšlienkou je, že rôzne spoločnosti, kultúry a subkultúry, ba dokonca i celé národy sú na rôznych stupňoch psycho-kulturáln    eho vývoja.

Pobyt a školenie v Liptovskom Jáne nám poskytol mnoho podnetov pre našu ďalšiu prácu a iba od nás bude závisieť, ktoré z nich vo svojej ďalšej práci využijeme.